Na túto polievku som použila listy odrody cavolo nero crespo, ktoré sa hlôavne v Toskánsku veľmi veľa používajú práve na polievky. Koniec koncov aj tento recept pochádza z Toskánska.
Pokiaľ ju nenájdete na pultoch u vášho dôveryhodného záhradkára, vedzte, že môžete použiť aj kel. Ten má ale sladšiu chuť. Výhodou tohto typu kapusty, ako aj jej ostatných bratrancov a sesterníc je fakt, že sa môžu pestovať aj v chlade a zberajú sa po prvých mrazoch ako ružičkový kel. Dokonca, ak rastlinu zrežete nad prvými pukmi, prikryjete, je celkom možné, že v miernych oblastiach vám aj prezimuje. Alebo ju vyberte a presaďte do vedra. Mojim rodičom na strednom Slovensku sa podarili oba varianty.
Príprava polievky je jednoduchá a ako už veľakrát mi ju ešte zjednoduchší a zrýchli tlakový hrniec.
Ak chcete použiť sušenú fazuľu, tak si ju vopred namočte na noc, ráno zlejte vodu a zalejte novou. Ja som na varenie použila veľkú bielu španielsku fazuľu, ktorá je krásne mäsitá a nerozvarí sa. Ak chcete použiť fazuľu v konzerve, nech sa páči, len u potom pridajte do hrnca asi v polovici varenia - lebo tá má tendenciu sa rozvariť.
V tlakovom hrnci si na oleji speňte cibuľku, pridajte mrkvu a zeler nakrájané na kúsky a duste domäkka. Následne pridajte umytý a nakrájaný kel/kapustu, fazuľu (ak použijete sušenú), bobkový list, rozmarín, šalviu, trochu paradajkového pretlaku na farbu a chuť, zalejte vodou (ja používam vodu z varenia cestovín, ktorá už je slaná), dosoľte, pridajte chili ak chcete a zatvorte. A viac sa o ňu na cca 40 minút nemusíte starať. Čas varenia závisí od fazuľe, ja sa riadim nosom - keď cítim vo vzduchu vôňu fazuľe, tak tlakáč vypínam - veď ona, teda fazuľa, dôjde aj sama. Po otvorení skontrolujem chuť, dochtím a podávam s nasucho opčeným selozrnným chlebo/bagetou potretými cesnakom.
Dobrú chuť k jesennému obedu.
No comments:
Post a Comment